Krása ženy 2010
Poslanie ženy
Ak si niekto myslel, že načo toľko konferencií, duchovných cvičení, a pod., hneď na úvod dostal vysvetlenie od Jenny Baker (ktorá nám po celý čas konferencie slúžila) v príbehu o rodine, ktorá si za posledné peniaze kúpila lístky na loď do Ameriky. Na cestu si zobrali chlieb a syr, aby cestou nehladovali. Celú plavbu strávili vo svojej kajute. Každý deň, keď jedli svoj chlieb a syr, počúvali, ako okolo dverí ich kajuty prechádzali ľudia na obed a večeru, šťastní, žartujúci, spokojní. Posledný deň plavby sa otec tejto rodiny rozhodol kúpiť aspoň raz lístky na takúto večeru pre svoju rodinu. Keď prechádzal jedálňou, uvidel prestreté stoly, ktoré sa prehýbali pod všelijakými dobrotami. Aké bolo jeho prekvapenie, keď mu kapitán lode povedal: „Všetko toto čo vidíte je v cene vášho lístka na loď."
Aj my potrebujeme byť vedieť, čo je v cene nášho života, čo Boh pripravil pre nás, keď nás stvoril ako ženy, aby sme nepremárnili hodnotu nášho života, povolania a poslania ženy. Často na svoju hodnotu zabúdame. A kde ju potom hľadáme? Marta zakladala svojou identitu na službe, Samaritánka na vzťahoch a matka Jakuba a Jána na realizácii svojich detí. Kde som ja? Na ktorú s podobám? Aké sú moje ambície?
Tu potrebujeme stáť na poznaní Ježiša Krista a toho, kým vďaka Nemu sme - sme Božie deti. Boh nás pozná po mene. Volá nás po mene. Mária Magdaléna tiež spoznala zmŕtvychvstalého Ježiša až potom, čo ju zavolal jej menom: Mária.
Môžeme mať veľa strachu a pochybnosti, ale oslobodzujúcou skutočnosťou je, že nikdy nebudeme dostatočne dobré a dokonalé, lebo iba Boh je dokonalý. ON nás však miluje také aké sme. VEĎ BOH TAK MILOVAL SVET...
Boh nám cez Sväté písmo hovorí, že si nás chce vziať, starať sa o nás v dobrom i zlom, v zdraví i v chorobe, ale čaká, kým mu odovzdáme svoj život, aby sme boli jeho ľudom.
Jenny znovu použila príbeh: Išli dvaja muži okolo jazera, kde sa topila žena. Jeden vedel plávať, druhý nie. Plavec však na počudovanie svojho priateľa so záchranou neponáhľal. Až keď sa topiaca žena vysilená ponorila, skočil do vody a vytiahol ju. Prečo až potom? Čakal, kým prestane zápasiť, lebo inak by ho bola stiahla so sebou pod vodu.
Často sa nám zdá, že sa takto topíme a Boh neprichádza na pomoc. ON čaká, kým prestaneme zápasiť vlastnými silami a odovzdáme to do jeho rúk. ON čaká, veď sme boli oslobodené Jeho krvou. Ježiš vzal všetky naše hriechy na seba a zavesil ich so sebou na kríž, aby nás oslobodil od našich hriechov. Teraz môžeme mať nový vzťah s Bohom. Môžeme prežívať Božie otcovstvo ako milované Božie dcéry s novou zmluvou, novým menom.
Pápež Ján Pavol II. sa vyjadril, že súčasné kultúry dýchajú zanevrením na Boha a kým tu žijeme, je nám ťažko uvedomiť si, kým sme. Máme však Eucharistiu, ktorá nám to pripomína. Je to prísľub, ktorý nám bol daný. Naše srdce je miestom našich rozhodnutí. Je to miesto, kde sa stretávame s Ježišom, je to miesto zmluvy.
Našim otcom je kráľ a všetky sme jeho dcéry. Sme povolané slúžiť, ale v pozícii Božích detí. Nie ako starší brat v podobenstve o márnotratnom synovi, ktorý zabudol, že je syn v dome svojho otca. Teraz vieme, že sme v pozícii Božích detí a náš krst sa rovná korunovácii. Boh o nás prehlasuje to, čo povedal pri krste svojho Syna Ježiša Krista (sme milovené dcéry Otca).
Vo sviatosti birmovania sme dostali moc a dary Ducha Svätého, aby sme mohli odovzdávať svoju vieru ďalej. Dostali sme privilégium modliť sa, prihovárať sa, slúžiť chorým a núdznym, milovať tých, ktorí sú zlomení na duchu...
Jenny nám ďalej vysvetľovala na príbehu o dvojičkách v matkinom lone: Chlapček je skeptický. Myslí si, že tento život je všetko a viac už nie je. Dievčatko si myslí, že je niečo viac a hovorí svojmu bračekovi. Uvidíš, jedného dňa uvidíme tvár svojej matky. Tak aj my - jedného dňa budeme stáť pred tvárou nášho OTCA .
ON je Boh živých a tí, ktorí dúfajú v Pána dostanú silu, získajú krídla ako orly (porovnaj Iz 40, 31). Boh premení všetko čo mu dáme, keď na NEHO čakáme.
Na príklade známeho obrazu zo Sixtínskej kaplnky „Stvorenie človeka" nám Jenny ukázala ako blízko je Boh pri nás. Stačí tak málo a môžeme sa dotknúť Boha a On nás.
Mnoho ľudí vie, čo je peklo na zemi, ale my sme povolaní k tomu, aby sme ľuďom ukazovali nebo na zemi.
Prvý hriech oddelil človeka od Boha, ale aj človeka od človeka. Nastal boj medzi hadom a ženou, medzi jej potomstvom a nepriateľom. Nie sme to však my, kto má mať strach a čakať v obrane. My môžeme bojovať. Sme síce jemné, mäkké, ale sme aj schopné bojovať za tých, ktorých máme radi. Ochraňujeme tých, na ktorých nám záleží. Každý deň sa preto potrebujeme vyzbrojiť na boj (pozri Ef. 6) modlitbou, s mysľou Kristovou, v správnych vzťahoch s Bohom a inými, prepásané pravdou a pripravené ohlasovať evanjelium, milujúc svojho manžela, deti, a tých, ktorých máme okolo seba.
Mária Fričová
