Marcový večer chvál
Poslednú nedeľu v mesiaci marec sme zažili niečo výnimočné. Spoločne sme oslávili malé jubileum, a to už 5. výročie večerov chvál.
Prišli sme zblízka i zďaleka a každý si so sebou vo svojom vnútri niečo priniesol, či už radostné alebo ťažké a spoločne sme to odovzdali Pánovi a oslavovali sme Ho. Aj za tých 5 krásnych rokov, počas ktorých sme mohli stáť pred Jeho tvárou a slúžiť Mu obetou chvály. A On sa nenechal zahanbiť. Opäť konal v srdciach, ktoré sa pred Ním skláňali, liečil rany a obdarúval nás radosťou. Aj z tých 5 rokov.
Náš Boh je úžasný!
Ježiš je Pán!
Text: Ján Juščák, Henrieta Juščáková
Nad každým kniežatstvom a každou mocnosťou,
nad každým národom a každou vládou,
nad mojím mestom a mojou rodinou,
nad mojím srdcom a mojou mysľou.
Ježiš je Pán! Ježiš je Pán!
Každý vyzná: Ježiš je Pán!
Nad každým trápením a každou chorobou,
nad každým sklamaním a každou bolesťou,
nad tým, čo robím rád, čo by som chcel,
nad tým, čo čaká ma, čo život prinesie.
Duch Boží volá mohutne v nás:
Ježiš je Pán!
Všetko sa skloní, každý vyzná:
Ježiš je Pán!
Svedectvá
Ďakujem za včerajší večer chvál. Bol naozaj výnimočný. Isté veci sa ma veľmi dotkli a bolo to úžasné. Keďže som nechodila pravidelne, vlastne som bola len niekoľko krát, rozhodla som sa, že budem chodiť častejšie. Stojí mi to za to. Ďakujem veľmi pekne.
Monika S.
Včera som bola na chválach spoločenstva MaranaTha úplne, úplne po prvýkrát. Toto spoločenstvo mi odporučila moja kamarátka. Nikdy v živote som o MaranaTha ani len nepočula a tak som tam išla so spolubývajúcou úplne vyklepaná a v rukách som húžvala lístok z MHDečky, z ktorej som práve vystúpila. Od malička som veriaca, gréckokatolíčka, a na chválach som už bola nie raz, ale nie na takýchto.
Pred mesiacom som sa rozišla s priateľom a pred cca polrokom s iným priateľom. Za necelý rok mi ,,spadli" dva vzťahy. Prvý rozchod som si preplakala, ale po druhom rozchode si vravím: Nie, ja nebudem plakať, ja som silná! ...a tak som to všetko v sebe celý mesiac dusila. Nehnevala som sa ani tak na nich, ale skôr na seba, pripadala som si tak ľahko a vyčítala som si to, hnevala som sa na samú seba, vyčítala som si to všetko, pochybovala som o svojich hodnotách, o sebe samej. Možno to nebolo až také strašné, ako som to vnímala ja, ale mala som veľkú zlosť na seba a vravela som si: Ešte koľko vzťahov potrebujem, aby som poučila z tých všetkých mojich chýb?!?!? Aj keď som mala potrebu sa vyplakať a takto dať to sklamanie zo seba von, akosi som si tak ,,zakazovala" takto vyjadriť to všetko, čo ma trápilo...
A konečne mám po včerajšku pocit, že som v pohode. Hoci sa s týmito chlapcami nestretávam, nemám to, vlastne, ako zistiť resp. dokázať. Pri pesničke Nech vrchy odstúpia, keď som vnímala slová, som dala to všetko, čo ma trápilo, zo seba von. Konečne! A cítila som sa lepšie, potom som si chvály užívala, ale potrebovala som to svoje akože ,,zlomené srdce" (alebo neviem ako to negýčovo nazvať) vyliečiť, napraviť. Nato, keď boli modlitby uzdravenia, alebo ako to nazvať, bolo tam spomenuté ,,dievča s hnedým copom" a práve ja som bola včera dievča s hnedými vlasmi v cope. Viem, že takých dievčat tam bolo skoro 4.775.754, ale cítila som, ako ma Boh objíma, pretože predtým som sa modlila niečo ako: ,,Pane Bože, potrebujem objatie a Ty, práve Ty ma objímeš tak, ako to ja potrebujem, tak ako to vieš len Ty...." atď. a práve vtedy ten chlap povedal ,,dievča s hnedým copom".
Tak len toľko :) a ďakujem za včerajšok.
Bernadeta B.
